Poradensko-informačná kancelária pre absolventov a študentov

FAQ - (Frequently Asked Questions) - často kladené otázky

Otázky, na ktoré sa budete vy, naši študenti najčastejšie pýtať pri poradenstvách s odborníkmi v oblastiach práva, psychológie, ekonomiky a SZČO budú uvedené práve tu a budete mať k nim prístup aj vy!

VAŠE OTÁZKY PRIJÍMAME NA ADRESE pikas@pikas.sk, alebo na tel. 055/694 1815. Prípadne sa zastavte osobne v našej kancelárii.

• Všeobecné informácie
• Finančné (ekonomické) a účtovné poradenstvo
• Právne poradenstvo
• Poradenstvo v oblasti SZČO

Všeobecné informácie

Bol som na analýzu osobnosti (psychologické testy). Kedy budú výsledky?

Všetky testy sú najprv analyzované našou pani psychologičkou. Na vyhodnotenie si ona určí koľko študentov zoberie. Na základe toho Vás budeme kontaktovať.  Vyhodnotenie takéhoto testu chvíľu trvá - nakoľko pozostáva s individuálnej konzultácie s jedným študentom.

Potrebujem pomôcť s daňovým priznaním za rok 2005. Čo mám robiť?

Doniesť svoje potvrdenie o zúčtovaných a vyplatených príjmoch za rok 2005, nevyplnené tlačivo daňového priznania (zelené, typ A) a prekonzultovať to s našim expertom. Ekonomické a účtovné poradenstvo poskytujeme vo štvrtok v čase od 15:00 do 19:00.

Čo musím urobiť, aby som mohol ísť na platenú prax?

Musíš vyplniť registračný formulár, absolvovať psychologické testy zamerané na analýzu osobnosti. Počas toho ti budeme hľadať firmu ktorá by o teba mala záujem. Viac informácii nájdeš v sekcii STÁŽE.

Finančné (ekonomické) a účtovné poradenstvo

Ako sa vypočíta nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka?

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa vypočíta ako 19,2 násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje u zamestnávateľa priebežne mesačne ako 1/12 za podmienky, že podpíše tlačivo Vyhlásenie k zdaneniu príjmov. Zamestnanec si môže túto nezdaniteľnú časť základu dane uplatňovať za rovnaké obdobie kalendárneho roka len u jedného zamestnávateľa. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie (napr. daňovník s príjmami z podnikania) si nezdaniteľnú časť uplatní až na konci roka pri podávaní daňového priznania. Nezdaniteľná časť základu dane platná pre rok 2006 je 90 816,- Sk na rok.

Kto má nárok na nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ?

Nárok na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť má každý daňovník, ktorému plynú zdaniteľné príjmy podľa § 5 až § 8 zákona o dani z príjmov  v plnej výške bez ohľadu na to, z akej činnosti dosiahol príjem a bez ohľadu na to, koľko mesiacov v príslušnom zdaňovacom období  odpracoval. Tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na študentov a to v plnej výške. Základ dane daňovníka sa neznižuje o uvedenú   sumu, ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia (1.januára) poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku (ďalej len dôchodky) alebo ak mu tieto dôchodky boli priznané spätne k začiatku zdaňovacieho  obdobia (k 1.januáru) a sú vyššie ako 19,2 násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.  Ak  suma  týchto  dôchodkov  v úhrne nepresahuje  sumu zodpovedajúcu 19,2 násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia,   zníži sa základ   dane   len  o  sumu  vo  výške  rozdielu  medzi  touto sumou a sumou vyplateného dôchodku.

Ako a kedy sa môžu (alebo musia) do 2. piliera zapojiť študenti? V akých prípadoch ostane študentovi možnosť zapojiť sa do starobného dôchodkového sporenia aj po 30. júni 2006?

Osoby - študenti, ktorí ešte nikdy neboli dôchodkovo poistení (to znamená sú narodení od 1. januára 1988) sú osobami povinne zúčastnenými na starobnom dôchodkovom sporení a táto povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení im vznikne odo dňa ich vzniku na povinnom dôchodkovom poistení – po skončení ich sústavnej prípravy na budúce povolanie a stanú sa napr. zamestnancom alebo  povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, prípadne fyzickou osobou, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, alebo dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou.
Ak do 30 dní odo dňa, v ktorom nastala skutočnosť podmieňujúca vznik ich účasti na starobnom dôchodkovom sporení (napr. odo dňa vzniku pracovného pomeru) táto osoba (sporiteľ) neuzatvorí zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, Sociálna poisťovňa jej určí tú dôchodkovú správcovský spoločnosť, ktorá má najnižšiu výšku odplaty za správu konzervatívneho dôchodkového fondu.
Osoby - študenti, ktorí pred 1. januárom 2005 boli dôchodkovo poistení (napr. boli dôchodkovo poistení v období štúdia na strednej škole ako žiaci alebo štúdia na vysokej škole ako študenti do 31. 12. 2003) a v období od 1. januára 2005 do 30. 6. 2006 neboli dôchodkovo poistení, nemusia do 2. piliera vstúpiť v termíne do 30. 6. 2006 (t. j. v tomto termíne nemusia uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení). Pri tom nie je podstatné, či táto osoba sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom v uvedenom období nepretržite, ale študovala len po časť obdobia od 1. 1. 2005 do 30. 6. 2006. Podstatné je, že v tomto období nebola dôchodkovo poistená. Potom v čase po 30. 6. 2006 môžu do 2. piliera vstúpiť, ak sa tak dobrovoľne rozhodnú, teda uzatvoria zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, do 30 dní od ich vzniku prvého dôchodkového poistenia po 30. 6. 2006.
Uvedené platí rovnako pre osoby, ktoré boli v období od 1. 1. 2005 do 30. 6. 2006 zaradené do evidencie uchádzačov o zamestnanie (teda nevyžaduje, sa aby boli zaradené do evidencie uchádzačov o zamestnanie v tomto období nepretržite, ale vyžaduje sa, aby v tomto období neboli dôchodkovo poistené).

Študentka a nárok na materské. Ak by sa študentka vysokej školy rozhodla v súčasnosti neprihlásiť sa na nemocenské poistenie ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, vznikol by jej nárok na materské z ochrannej lehoty?

Ochranná lehota je 42 dní po zániku nemocenského poistenia. Ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je šesť mesiacov.
Vzhľadom na skutočnosť, že účasť na nemocenskom poistení študentom vysokých škôl a žiakom stredných škôl zanikla zo zákona 31. decembra 2003, ochranná lehota im 11. februára 2004 uplynula; v prípade študentiek vysokých škôl, ktoré boli k 31. decembru 2003 tehotné, ochranná lehota uplynula 30. júna 2004.

Študent a výška vyplácaných nemocenských dávok. V akej výške sa študentovi po splnení podmienok nároku na nemocenské, resp. materské, poskytne uvedená nemocenská dávka? (Ako je to v prípade, ak platil poistné na nemocenské poistenie z najnižšieho vymeriavacieho základu a ako v prípade ak platil poistné z maximálneho vymeriavacieho základu?)

Výška nemocenského dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je v období od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých dobrovoľne nemocensky poistenou osobou v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť alebo v ktorom vznikol nárok na materské, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak. Zákon o sociálnom poistení v § 54 ods. 2 ustanovuje určenie rozhodujúceho obdobia, ak nemocenské poistenie netrvalo celý predchádzajúci kalendárny rok. Napríklad, ak dobrovoľne poistenej osobe vznikne nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť alebo v ktorom vznikol nárok na materské, rozhodujúcim obdobím v tomto prípade je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť alebo v ktorom vznikol nárok na materské.

Vykonávam činnosť osobného asistenta postihnutému občanovi. Zdaňuje sa tento môj príjem, ak áno, aké výdavky si môžem uplatniť ?

V súlade s ustanovením § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov sa medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti zaraďujú príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných  predpisov (napr. § 58 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov).        
Medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov sa zaraďujú aj príjmy za činnosť osobného asistenta, ktoré vypláca občan s ťažkým zdravotným postihnutím za výkon osobnej asistencie. 
Ak podľa § 58 ods. 1 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov je občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu a v súlade s ods. 16 citovaného ustanovenia zákona uzatvoril zmluvu o výkone osobnej asistencie, na základe ktorej vypláca osobnému asistentovi odmenu, takto dosiahnutý príjem u daňovníka vykonávajúceho činnosť osobnej asistencie podlieha zdaneniu a zaraďuje sa medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Ak daňovník neuplatní daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % (od r. 2006), a to aj
u vyššie uvedeného druhu príjmu podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov (z príjmu za výkon osobnej asistencie).        

Som sprostredkovateľom starobného dôchodkového sporenia. Aké povinnosti mám voči daňovému úradu ?

Sprostredkovanie starobného dôchodkového sporenia môže vykonávať len sprostredkovateľ na základe udeleného povolenia Úradom pre finančný trh. Ak sprostredkovateľ SDS nedosahuje príjem - sprostredkovateľskú odmenu - za túto činnosť z pracovnoprávneho vzťahu,  potom príjem z tejto činnosti sa zaraďuje do § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov ako príjmy z činnosti sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou  (napr. zákon č. 95/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Z pohľadu dane z pridanej hodnoty, ak fyzická osoba vykonáva služby sprostredkovania sporenia, sú tieto služby v zmysle § 39 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov  oslobodené od dane.
Fyzická osoba, ktorá získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, alebo začne vykonávať inú zárobkovú činnosť, alebo začne poberať príjmy podliehajúce dani na území SR je povinná v zmysle § 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov splniť si svoju registračnú povinnosť voči daňovému úradu. Fyzická osoba je povinná registrovať sa u miestne príslušného daňového úradu do 30 dní odo dňa, keď je oprávnená začať vykonávať podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani.   Daňovník, ktorý je už na daňovom úrade registrovaný, je povinný v súlade s § 31 ods. 7 tohto zákona oznámiť daňovému úradu zmenu (rozšírenie predmetu podnikateľskej činnosti )  do 15 dní odo dňa, kedy zmena vznikla.

Po otcovi som zdedila nehnuteľnosť, ktorú som v tom istom roku aj predala. Je príjem z predaja tejto  nehnuteľnosti oslobodený od dane ?

V súlade s § 9 ods.1 písm. c) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti, uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.
Z uvedeného vyplýva, že ak ide o nehnuteľnosť nadobudnutú dedením v priamom rade, príjem z jej predaja je oslobodený po piatich rokoch od dátumu nadobudnutia nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva poručiteľa.
V prípade, ak daňovník predá nehnuteľnosť nadobudnutú dedením v priamom rade, do lehoty vlastníctva sa započítava aj lehota, počas ktorej mal nehnuteľnosť vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve poručiteľ.

Rodičia darovali dcére byt. Dcéra, ktorá bývala spolu s rodičmi v tomto byte viac ako 2 roky sa rozhodla, že byt predá. Je príjem z predaj bytu oslobodený od dane?

V súlade s § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodený príjem z predaja bytu, ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom.
Z uvedeného vyplýva, že ak daňovník predá byt nadobudnutý darovaním a sú splnené podmienky na oslobodenie (2 roky trvalý pobyt alebo 5 rokov vlastníctvo), potom aj pri predaji darovaného bytu je  príjem z predaja bytu oslobodený od dane z príjmov .

Som začínajúci podnikateľ a od úradu práce som dostal príspevok na podnikanie. Je tento môj príjem oslobodený od dane ?

V súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov sú od dane z príjmov oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce (zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.191/2004 Z. z.) okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov.
Z uvedeného vyplýva, že napr. príspevok poskytnutý podnikateľovi podľa zákona č. 5/2004 Z.z. na úhradu vyplatenej mzdy jeho zamestnancovi, nie je od dane oslobodený, podlieha teda zdaneniu.  Z ustanovenia § 19 ods.  písm. m) zákona o dani z príjmov vyplýva, že ak príspevok je zahrnovaný do základu dane, potom aj výdavky z neho hradené sú súčasťou daňových výdavkov.
U daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva sa podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov do základu dane nezahrnie dotácia, podpora a príspevok v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov.
Prijatá dotácia, podpora, príspevok sa v nadväznosti na § 17 ods. 3 písm. h) bod 2 zákona o dani z príjmov zahrnie do základu dane v období jeho čerpania, teda  v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul aj výdavok hradený z tejto dotácie.    

Ako živnostník si môžem dať do daňových výdavkov náklady na stravovanie. Ak hodnota stravnej poukážky  je 48 Sk, môžem si dať celú čiastku do daňových výdavkov alebo len 55% zo sumy 48 Sk ?

S účinnosťou od 1.1.2006 si môže daňovník, ktorý je fyzickou osobou a dosahuje príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti uplatniť podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov výdavky (náklady) na stravovanie, a to za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovenej pre zamestnancov podľa osobitného predpisu  (v súlade so Zákonníkom práce a zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách  v znení neskorších predpisov).  Títo daňovníci majú teda nárok na príspevok na stravovanie za rovnakých podmienok ako zamestnanci t.j. vo výške 55% stravného pri pracovnej ceste trvajúcej 5 - 12 hodín, čo v súčasnosti (február 2006) predstavuje  48,95 Sk. V uvedenom prípade si daňovník môže do daňových výdavkov zahrnúť celú sumu stravného lístka t.j. 48 Sk.

Som zamestnaný a zároveň mám príjmy aj z inej samostatnej zárobkovej činnosti (robím sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia). Môžem si aj ja uplatniť výdavky na stravovanie v rámci sprostredkovateľskej činnosti ?

Výdavky na stravovanie si nemôže uplatniť daňovník, ktorý síce vykonáva podnikanie či inú samostatnú zárobkovú činnosť, ale je aj súbežne zamestnaný a súčasne mu vzniká nárok na príspevok na stravovanie (podľa Zákonníka práce a zákona o cestovných náhradách) v súvislosti so závislou činnosťou, alebo si tento daňovník  uplatňuje výdavky na stravovanie pri tzv. pracovných cestách podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Kedy sa zahŕňajú do daňových výdavkov len spotrebované pohonné látky a kedy aj náhrady za použitie motorového vozidla ?

V súlade s ustanovením § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov sa za daňové výdavky považujú výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze, alebo ak sa táto spotreba v technickom preukaze neuvádza, alebo ak sa vozidlo alebo zariadenie používa na prevádzku, pri ktorej nie je spotreba pohonných látok uvedená v technickom preukaze, podľa spotreby preukázanej iným preukázateľným dokladom.
Citované zákonné ustanovenie sa vzťahuje na daňovníka, ak má vozidlo zaradené do obchodného majetku, alebo na výkon činnosti využíva prenajatý, požičaný osobný automobil.
Ak by vozidlo bolo používané aj na súkromné účely, uvedené výdavky nie je možné považovať za daňovo uznané v plnej výške.
Ak daňovník dosahujúci príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti  využije na cestovanie vlastné osobné motorové vozidlo (nie  prenajaté, vypožičané alebo nákladné)  nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní do daňových výdavkov výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden km jazdy (tzv. kilometrovné) podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (§ 19 ods. 2 písm. e/ zákona o dani z príjmov). 
V prípade, ak zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu, pri ktorej zamestnanec použije vlastné motorové vozidlo, pri uplatnení daňových výdavkov sa postupuje podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ si teda zahrnie výdavky (náklady) na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa zákona č.283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov do daňových výdavkov. Zamestnancovi vyplatí náhrady za spotrebované pohonné látky a základnú náhradu za každý jeden km jazdy (tzv. kilometrovné)

Kto si môže uplatniť percentuálne výdavky, v akej výške a akú evidenciu treba viesť počas uplatňovania percentuálnych výdavkov ?

Výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu (tzv. paušálne alebo percentuálne výdavky) si môže uplatniť daňovník, ktorý nie je platiteľom DPH, alebo daňovník, ktorý je platiteľom DPH len časť kalendárneho roka. Paušálne výdavky percentom z príjmov si teda nemôže uplatniť daňovník, ktorý je celý kalendárny rok platiteľom DPH. Daňovník, ktorý má príjmy iba z vykonávania remeselných živností podľa prílohy č. 1 živnostenského zákona si môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov.
Za zdaňovacie  obdobie roka 2005 bola výška paušálnych výdavkov 25 % resp. 60 %. S účinnosťou od 1. januára 2006 sa výška výdavkov stanovená percentom z príjmov zmenila, zvýšila z 25  % na  40 %, výška 60 % u remeselných  živností zostala nezmenená. To znamená, že v roku 2006 si môže daňovník, ktorý nie je platiteľom DPH alebo daňovník, ktorý je platiteľom DPH len časť kalendárneho roka, uplatňovať výdavky percentom z príjmov vo výške 40 % resp. 60 %.
Daňovník je počas uplatňovania výdavkov percentom z príjmov povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.

Som študent a počas roku 2005 som pracoval na Dohodu o brigádnickej práci študenta. Musím podať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia? Ak áno aké tlačivo použijem?

Zúčtovanie ZP podávajú študenti pracujúci na Dohodu, ktorí v mesiacoch 09. – 12. 2005 dosiahli prijem v úhrne vyšší ako 13 000,-, čo je suma štvornásobku polovice minimálnej mzdy v roku 2005 a to ? zo 6500,- Sk = 3250,- , teda 3250,- x 4 mesiace = 13 000,- Sk. Príjmy z dohôd pred septembrom 2005 nie sú pre ročné zúčtovanie poistného dôležité. Tlačivo, ktoré je potrebné vyplniť je tlačivo s označením C, teda tlačivo pre platcu podľa §11 ods.2 Zákona o ZP.

V minulom roku som pracoval popri štúdiu u viacerých zamestnávateľov na Dohodu o brigádnickej práci študenta. Musím podať daňové priznanie pre daň z príjmu? Aké tlačivo použiť? Aké doklady sú k tomu potrebné?

Pre daňové účely je práca na Dohodu považovaná za závislú činnosť, preto je potrebné podať daňové priznanie typu A. Do priznania je potrebné uviesť príjmy od všetkých zamestnávateľov v priebehu daného roka. Každý zamestnávateľ je zo zákona povinný vystaviť Potvrdenie o vyplatených príjmoch a zrazených preddavkoch na daň za obdobie uvedené v Dohodách o brigádnickej práci študenta v danom roku. Na základe týchto potvrdení sa úhrn príjmov a preddavkov uvedie do DP. Študent pracujúci na dohodu má právo na nezdaniteľnú časť základu dane platnú pre daný rok a túto si uvedie do daňového priznania. Prípadné preplatky na dani zaplatené v preddavkoch daňový úrad vráti v stanovenej lehote. Daňové priznanie je potrebné podať do 31.marca nasledujúceho roka.

Právne poradenstvo

Môj syn - študent, starší ako 16 rokov v roku 2004 a 2005 príležitostne brigádoval dostal za to mzdu. Ak chce vstúpiť do druhého dôchodkového piliera, musí sa do neho prihlásiť tak ako ostatní zárobkovo činní, teda do 30. 6. 2006? Je pravdivá informácia, že tým že brigádoval, pripravil sa o možnosť zapojiť sa do 2. piliera až po nástupe do prvého zamestnania?

 

Ak študent príležitostne vykonáva prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo na základe dohody o vykonaní práce, nie je dôchodkovo poistený. To znamená, že pre neho platí to isté ako pre ostatných študentov, brigádami sa o možnosť zapojiť sa do 2. piliera až po nástupe do prvého zamestnania po ukončení štúdia nepripravil.

Ak však študent vykonáva prácu na základe pracovnej zmluvy (v období od 1. 1. 2005 do 30. 6. 2006), je na účely zákona o sociálnom poistení zamestnancom a je teda dôchodkovo poistený. V takom prípade sa pre vstup do 2. piliera  môže dobrovoľne rozhodnúť len v termíne do 30. 6. 2006. Rovnako je to aj v prípade, ak je povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou.

Ak budem vykonávať absolventskú prax, bude mi ďalej vyplácaná dávka v nezamestnanosti?

Podľa § 105 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak budete naďalej, aj počas výkonu absolventskej praxe, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nárok na dávku v nezamestnanosti Vám nezanikne.

V reštauračnom zariadení mi ukradli koženú bundu za 6 000 Sk, ktorú som mal zavesenú pri stole na vešiaku. Uvedené zariadenie nemalo šatňu, ani iné vyhradené miesto na odkladanie vecí, ani upozornenie , že za odložené veci neručí. Moja otázka znie, či mám nárok na náhradu škody a ako mám postupovať. Mám 4 svedkov.

Podľa Vášho popisu s najväčšou pravdepodobnosťou máte nárok na náhradu škody, ktorá Vám v reštauračnom zariadení vznikla. Podľa ustanovenia § 433 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž ak je s prevádzkou niektorej činnosti spojené odkladanie vecí, zodpovedá ten, kto ju vykonáva, za škodu na veciach odložených na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú, okrem ak by ku škode došlo aj inak. Prevádzkovanie reštauračných služieb celkom jednoznačne spadá pod činnosti, s ktorými je spojené odkladanie vecí. Ak ste si Vašu bundu zavesili v reštaurácii na miesto na to určené alebo na miesto, kam sa tieto obvykle odkladajú (napr. vešiak na stene), prevádzkovateľ reštaurácie nesie plnú zodpovednosť za veci tam odložené v prípade ich straty, odcudzenia, zničenia, poškodenia a pod.
  Spomínate upozornenie na to, že "prevádzkovateľ za odložené veci neručí" a podľa Vás v reštaurácii, kde ste boli, sa takéto upozornenie nenachádzalo. Skutočnosť, či tam takýto oznam bol, alebo nie, je z právneho hľadiska celkom nepodstatná, pretože nemá vplyv na vznik, resp. zánik zodpovednosti prevádzkovateľa reštaurácie. Ustanovenie § 433 ods. 3 Občianskeho zákonníka totiž jednoznačne stanovuje, že zodpovednosti za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach sa nemožno zbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou. Preto akýkoľvek oznam umiestnený pri vešiakoch, či v šatni takýchto a podobných zariadení nemení nič na skutočnosti, že prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na vnesených alebo odložených veciach, a to bez ohľadu na existenciu takého alebo iného nezmyselného vyhlásenia. Podstatné však je, či boli vnesené veci odložené na mieste na to určenom, alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú.

Odporúčam Vám navštíviť niektorú z advokátskych kancelárií za účelom bližšieho prekonzultovania všetkých podstatných súvislostí a za účelom vymáhania si náhrady škody. Urobte tak čo najrýchlejšie, pretože ak si neuplatníte právo na náhradu škody u prevádzkovateľa do pätnástich dní odo dňa, kedy ste sa o škode dozvedeli, Vaše právo na náhradu škody zanikne a nebudete si ho už môcť vymôcť ani súdnou cestou.

Zamestnávateľ so mnou uzavrel prac. zmluvu na dobu určitú na 3 mesiace so skúš. dobou 3 mesiace. Po uplynutí 3 mesiacov so mnou opäť uzavrel prac. zmluvu dobu určitú na 3 mesiace, neskôr opäť na 4 mesiace, naposledy na 5 mesiacov. Mám 25 rokov a pracujem ako sekretárka. Zaujíma ma, čo môžem urobiť v prípade, ak mi zmluvu nepredĺži. Má vôbec zamestnávateľ právo podľa ZP takéto zmluvy uzatvárať? Ďakujem. Lucia

Pri posudzovaní otázky, či je možné takéto zmluvy vôbec uzatvárať, je potrebné sa oprieť o ustanovenie §30 a nasl. ZP, ktorý pozná pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas a pracovný pomer na určitú dobu. Pri dohodnutí pracovného pomeru na určitý čas je potrebné dodržať zákonom stanovené podmienky. 

1. V prvom rade musí byť pracovný pomer na určitý čas dohodnutý písomne, pretože v opačnom prípade by sa takýto pracovný pomer posudzoval ako uzavretý na neurčitý čas. 

2. Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na tri roky, pričom ho možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť len z dôvodov stanovených v §30 ods.2 ZP. Dôvod musí byť výslovne uvedený v pracovnej zmluve. Podľa §30 ods. 2 ZP ide o dôvody zastupovania zamestnancov v dôsledku pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky, výkonu verejnej funkcie, výkonu základnej vojenskej služby, náhradnej služby, civilnej služby a práce, pri ktorých treba podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodnú dobu nepresahujúcu 8 mesiacov v kalendárnom roku. 

3. ZP vymedzuje pojem "opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu", pod ktorým sa rozumie pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím 12 mesiacov po skončení predchádzajúceho prac. pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi. Vo vašom prípade nepochybne ide i takýto pracovný pomer za predpokladu, že ste s Vaším zamestnávateľom uzavreli novú pracovnú zmluvu bezprostredne po uplynutí doby, na ktorú bola viazaná platnosť tej predchádzajúcej.

4. ZP pozná aj výnimky, kedy je možné opätovne dohodnúť alebo predĺžiť takýto pracovný pomer aj bez vyššie spomínaných dôvodov, ktoré sa však na Váš prípad nevzťahujú. 

Dohodnutie pracovného pomeru na určitý čas môže byť pre zamestnanca nevýhodné hlavne z toho dôvodu, že uplynutím dojednanej doby dochádza ku skončeniu pracovného pomeru priamo zo zákona, a to bez potreby právneho úkonu smerujúcemu k jeho skončeniu (napr. výpoveď, dohoda o skončení pracovného pomeru atď.). Pracovný pomer by v danom prípade skončil uplynutím doby aj v tom prípade, ak by jeho skončenie pripadlo do tzv. ochrannej doby (t.j. doby, v ktorej zamestnávateľ nemôže dať platne zamestnancovi výpoveď), čo je v neprospech zamestnanca. Pred jeho skončením zamestnávateľ nie je povinný zamestnancovi ponúknuť inú vhodnú prácu, starať sa o zabezpečenie jeho nového zamestnania a dokonca ani nie je potrebné predchádzajúce prerokovanie zo strany príslušného odborového orgánu. 

V prípade, že Vám zamestnávateľ zmluvu nepredĺži, dôjde celkom legálnym spôsobom k skončeniu pracovného pomeru. Napriek tomu by ste si mali overiť, či bolo opätovné dojednanie pracovného pomeru na určitý čas vôbec platné. Pre posúdenie tohto faktu, je potrebné Vami uzavreté pracovné zmluvy posúdiť podľa podmienok, ktoré som uviedla vyššie. V prípade, že v pracovnej zmluve neboli splnené podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitý čas, platí, že pracovný pomer bol uzavretý na neurčitú dobu (§30 ods. 1 ZP). V tom prípade by bol Váš zamestnávateľ povinný Vás ďalej zamestnávať aj po uplynutí takejto doby. 

Zákon však vo svojom §56 ods. 2 pozná ešte jeden spôsob, ktorým sa pracovný pomer na určitý čas mení na pracovný pomer na neurčitú dobu. Ide o prípad, kedy zamestnanec pokračuje po uplynutí dojednanej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo vykonávaní prác, pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak. Uvedený spôsob však prichádza do úvahy len v prípade, ak bol pracovný pomer na určitú dobu dojednaný platne. 

Dobrý deň, chcem sa opýtať, aké sú povinnosti ak mi 26.5.2006 zmaturoval syn, či bude naďalej platiteľom zdravotného poistenia štát / až do 31.08., tak ako je to pri prídavkoch na deti, na ktoré je nárok až do konca prázdnin/, lebo prijímačky na vysokú školu ešte neboli a výsledky prijímacieho konania budú známe až v mesiacoch júl - august. Ďakujem.

Štát je platiteľom poistného za študenta po ukončení strednej školy do 31.8. Do zdravotnej poisťovne treba doručiť potvrdenie o ukončení štúdia (kópiu mat. vysvedčenia), tiež po prijatí na VŠ je potrebné každý rok predkladať potvrdenie o návšteve školy.

Študentka a nárok na materské. Ak by sa študentka vysokej školy rozhodla v súčasnosti neprihlásiť sa na nemocenské poistenie ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, vznikol by jej nárok na materské z ochrannej lehoty?

Ochranná lehota je 42 dní po zániku nemocenského poistenia. Ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je šesť mesiacov.
Vzhľadom na skutočnosť, že účasť na nemocenskom poistení študentom vysokých škôl a žiakom stredných škôl zanikla zo zákona 31. decembra 2003, ochranná lehota im 11. februára 2004 uplynula; v prípade študentiek vysokých škôl, ktoré boli k 31. decembru 2003 tehotné, ochranná lehota uplynula 30. júna 2004

Poradenstvo v oblasti SZČO

 Ake doklady sú potrebné pri ohlasovaní živnosti ?

 1.doklad o vzdelaní pri remeselnej alebo viazanej živnosti
(zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený)
2. doklad o praxi pri remeselnej alebo viazanej živnosti
(zodpovedného zástupcu, ak je ustanovený)
3. výpis z registra trestov nie starší ako 3 mesiace (zodpovedného
zástupcu, ak je ustanovený)
4. oprávnenie užívať nehnuteľnosť, v ktorej je zriadená
prevádzkareň a miesto podnikania, ak ich adresy sú odlišné od
miesta bydliska
5. vyhlásenie zodpovedného zástupcu (ak bol ustanovený), že
nemá súdom alebo správnym orgánom určený zákaz činnosti
týkajúci sa prevádzkovania živnosti
6. súhlas zodpovedného zástupcu s ustanovením do funkcie
7. úhrada správneho poplatku
8. občiansky preukaz

 Živnosť - ako začať a čo potrebujem?

Prvotné rozhodnutie "Začnem podnikať" je len prvým krokom na ceste, ktorú je potrebné absolvovať k tomu, aby tento cieľ bol zrealizovaný pri splnení všetkých zákonných predpokladov.

1. krok
Prvým krokom by malo byť rozhodnutie, v akej oblasti budem podnikať – ide o voľbu predmetu podnikania. Nápomocný pri rozhodovaní o konkrétnych činnostiach môže byť internetová stránka Obchodného registra alebo Živnostenského registra. Pri jednotlivých podnikateľských subjektoch je potrebné si všímať predmety podnikania.

2. krok
Keď máte určitú predstavu o tom, v akých predmetoch chcete podnikať, je potrebné si preveriť, či potrebujete splniť určité predpoklady (vzdelanie, prax a pod.) na výkon zvolenej živnosti. Viac sa dozviete v životnej situácii Druhy živností. Informácie vám tiež poskytnú na príslušnom obvodnom úrade (odbor živnostenského podnikania).

3. krok
Na vydanie živnosti budete potrebovať výpis z registra trestov, nie starší ako 3 mesiace. Tak isto budete musiet preukázať vzťah (vlastnícky alebo nájomný) k nehnuteľnosti, v ktorej budete mať miesto podnikania (a prípadné prevádzkárne) – tento vzťah sa preukazuje Listom vlastníctva (ak ste vlastníkom) alebo nájomnou zmluvou (príp. zmluvou o budúcej zmluve, predmetom ktorej bude nájom priestorov). Akceptovanou formou je tiež písomný súhlas vlastníka nehnuteľnosti, že v nej budete prevádzkovať živnosť.
Ak sa na prevádzkovanie živnosti vyžadujú osobitné osvedčenia, musíte predložiť aj tie (napr. vysokoškolský diplom).

4. krok
Ďalším krokom je samotné vybavenie živnostenského oprávnenia. Viac sa dozviete v sekcii Náležitosti ohlásenia živnosti a žiadosti o koncesiu.

5. krok
Po tom, ako vám príslušný obvodný úrad vydá živnostenské oprávnenie, ste povinný autorizovať si inšpekčnú knihu (dostanete ju kúpiť v predajniach kancelárskych potrieb), ak ste si zriadili prevádzkáreň (podľa zákona č. 322/2001 Z. z. o inšpekčných knihách). Na autorizáciu potrebujete 50,- Sk kolok.

6. krok
Keď máte splnené povinnosti voči obvodnému úradu, musíte sa registrovať u príslušného správcu dane. Viac sa dozviete v agende Registračná a oznamovacia povinnosť daňových subjektov.

7. krok
Ako samostatne zárobkovo činná osoba ste povinný platiť poistné na zdravotné poistenie, a teda by ste mali do 8 dní po založení živnosti navštíviť vašu zdravotnú poisťovňu a prihlásiť sa ako SZČO (o zdravotnom poistení viac v agende Zdravotné poistenie).
Čo sa týka sociálneho poistenia (dôchodky, nezamestnanosť) – tak isto musíte ísť nahlásiť do Sociálnej poisťovne začiatok podnikania. Sociálne poistenie je však pre vás minimalne v prvom roku len dobrovoľné (v ďalších rokoch závisí od dosiahnutých príjmov). O dôchodkovom poistení sa dozviete v agende Podnikatelia a dôchodkové zabezpečenie.

Aké sú druhy živností?

Rozoznávame dva základné druhy živností: Ohlasovaciu živnosť a koncesovanú živnosť.
Rozoznávame dva základné druhy živností: Ohlasovaciu živnosť a koncesovanú živnosť.
Medzi ohlasovaciu živnosť patrí živnosť:
* remeselná, 
* viazaná, 
* voľná.
Remeselná živnosť
U remeselnej živnosti odbornú spôsobilosť preukazujem výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení učebného odboru alebo študijného odboru a dokladom o vykonaní najmenej trojročnej praxe v odbore.
Táto živnosť sa pri splnení určených podmienok smie prevádzkovať na základe ohlásenia.

Viazaná živnosť
Viazaná živnosť je upravená osobitnými predpismi. Podmienkou prevádzkovania je získaná odborná znalosť.
 
Voľné živnosti
Asi najmenej zložitá na dokladovanie odbornej znalosti je voľná živnosť. V praxi to znamená, že pre ňu nie je ako podmienka prevádzkovania ustanovená žiadna odborná spôsobilosť.

Koncesované živnosti
Túto  živnosť môžem  prevádzkovať na základe koncesie. Patrí sem napr. cestná motorová doprava, opravy, úpravy, zmenárne......
Odborná spôsobilosť pre koncesované živnosti je upravená osobitnými predpismi. Osobitnou podmienkou prevádzkovania koncesovanej živnosti je aj spoľahlivosť, ktorá sa posudzuje vo vzťahu k predmetu podnikania so zreteľom na ochranu života, zdravia, majetkových a iných práv osôb a verejných záujmov.
Živnostenský úrad môže podnikateľovi uložiť podmienky prevádzkovania živnosti. Najmä je oprávnený vymedziť prevádzkovanie živnosti určitým územím z dôvodu verejného záujmu, prípadne udeliť koncesiu na dobu určitú.

Ako sa môžem uplatniť v EÚ ako živnostník?

Ako  živnostník  môžem podnikať aj v krajinách Európskej únie.
S výnimkou Nemecka a Rakúska, kde je v najbližších dvoch rokoch od vstupu SR do EÚ obmedzené podnikanie v stavebníctve, si môžem  ako  živnostník založiť firmu a prakticky bez ďalších obmedzení a  za rovnakých podmienok ako občania tej ktorej krajiny, môžem začať podnikať kdekoľvek.
Na základe novely živnostenského zákona, platnej od 1. júla 2004, získali krajské úrady na Slovensku kompetencie vydávať potvrdenia, ktoré žiadateľovi umožnia uchádzať sa v členskej krajine Európskej únie o vydanie živnostenskej koncesie.

Ako ukončím alebo pozastavím živnosť?

V prípade, že činnosť sna ktorú ma živnosť oprávňuje z nejakých dôvodov nevykonávam, mám možnosť živnosť ukončiť alebo pozastaviť.
V prípade, že som bol nútený pozastaviť činnosť, vyplním žiadosť o pozastavení prevádzkovania živnosti. Formulár žiadosti obdržím na živnostenskom úrade, kde ho aj následne po vyplnení odovzdávam. Informujem tak úrad o zmene, ktorá nastala. Nesmiem však zabudnúť nahlásiť zmeny aj na daňový úrad, do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
Pri pozastavení živnosti sa môžem rozhodnúť na aké dlhé obdobie chcem pozastaviť svoje podnikanie.
V prípade ukončenia živnosti musím vykonať ohlasovaciu povinnosť na príslušný živnostenský úrad, kde oznámim ukončenie živnosti. Najlepšia forma podania žiadosti je písomná a to vyplnením formuláru a odovzdaním ho priamo na živnostenskom úrade.
Moja živnosť končí dňom oznámenia na príslušné úrady, ak v žiadosti nie je neskorší dátum.
V prípade koncesovanej živnosti, treba o jej zrušenie požiadať. Podnikateľ vyplní žiadosť  a uhradí správny poplatok 150 korún. O zrušení koncesovanej živnosti vydá živnostenský úrad rozhodnutie do 30 dní. Je potrebné nahlásiť aj zmeny aj na daňový úrad, do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.

Ako znížiť riziko v podnikaní?

Neexistuje stopercentná istota v podnikaní a najčastejšou filozofiou  minimalizácie rizika v ňom, a nielen pre začínajúcich podnikateľov, je držať sa známeho „dôveruj, ale preveruj“. Zvyčajne je totiž lepšie držať sa overených informácií, ako slepo dôverovať tomu, čo nám kto nahovorí.
Rozmýšľajte napríklad o majetku, ktorý budete potrebovať na podnikanie. O tom, či  ho budete vedieť ľahko predať, ak sa rozhodnete skončiť s podnikaním. Ak sa budete orientovať na niečo špeciálne, môže sa stať, že sa nepotrebných vecí a zariadenia nebudete vedieť rýchlo zbaviť a spôsobíte si zbytočne finančné problémy.
Ak sa ešte len rozhliadate a uvažujete o tom, v čom by ste podnikali, všímajte si spôsoby práce úspešných i neúspešných podnikateľov. Určite sa veľa od nich naučíte, dokonca aj to, prečo bol neúspešný neúspešným.
Svoje nápady a myšlienky si zapisujte, pomôže vám to utriediť si ich a venovať sa následne len tým, ktoré majú opodstatnenie. Dobré je tiež podeliť sa so svojimi nápadmi s priateľmi a dobrými známymi. Povedzte im, prečo  chcete podnikať, čo tým chcete dosiahnuť a všímajte si ich reakcie. Aj tie vás často navedú na ďalšie nápady.

Ako postupovať pri zmene predmetu činnosti, sídla a pri iných zmenách v živnosti?

V prípade, že chcem zmeniť predmet činnosti svojej živnosti, sídlo, názov a iné v živnosti, mám povinnosť to oznámiť živnostenskému úradu.
Každú zmenu údajov a dokladov som povinný oznámiť živnostenskému úradu.
Do 15 dní od  vzniku zmien je potrebné predložiť doklady o zmenách. Zmenu predmetu podnikania, sídla názvu, zmenu svojho mena a podobne som povinný nahlásiť na živnostenský úrad, najlepšie písomnou formou.
V prípade, že sa jedná o zmenu podnikania koncesie je potrebné oznámiť nový  predmet podnikania nie je zmenou údajov uvedených v žiadosti o koncesiu, ale novou žiadosťou o koncesiu.
Pri zmene v živnosti som povinný uhradiť Živnostenskému úrad správny poplatok.

Aké sú poplatky v oblasti živnostenskej agendy ?

adzobník správnych poplatkov v živnostenskej agende.
Problematiku upravuje položka č. 148 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch takto:
* vydanie živnostenského listu – 1 000 Sk,
* vydanie koncesnej listiny – 2 000 Sk,
* žiadosť o nahliadnutie do živnostenského registra, za jedného podnikateľa – 50 Sk,
* výpis zo živnostenského registra, za jedného podnikateľa – 100 Sk,
* vydanie náhradného živnostenského listu alebo koncesnej listiny náhradou za stratený, zničený, poškodený alebo odcudzený list alebo listinu – 300 Sk,
* vydanie povolenia na vykonávanie funkcie zodpovedného zástupcu vo viac ako jednej prevádzkarni – 200 Sk,
* autorizácia inšpekčnej knihy – 50 Sk,
* za vykonanie zmien v živnostenskom liste a zmien v koncesnej listine – 100 Sk,
* zrušenie živnostenského oprávnenia na jednu alebo viac živností – 150 Sk,
* žiadosť o pozastavenie prevádzkovania živnosti alebo o zmenu pozastavenia prevádzkovania živnosti – 200 Sk,
* vydanie osvedčenia o vykonaní kvalifikačnej skúšky pred skúšobnou komisiou podľa osobitného predpisu – 200 Sk,
* vydanie potvrdenia o povahe a dĺžke praxe v činnostiach, ktoré sú živnosťou - 200 Sk,
* žiadosť o uznanie odbornej spôsobilosti občanov členských štátov Európskej únie na   účely prevádzkovania živnosti v Slovenskej republike - 3 000 Sk,
* vydanie potvrdenia o tom, že v živnostenskom registri nie je zápis - 100 Sk.