Poradensko-informačná kancelária pre absolventov a študentov

Dokumenty na stiahnutie

Koho sa týka ročné zúčtovanie poistného

Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR

Tlačivá pre ročné zúčtovanie poistného

Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR

Kto vypľňa ktoré tlačivo

Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR

Poučenia k tlačivám

Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR

Elektornické zasielanie

Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR

Zákon o DPH

Zákon o dani z príjmov

Zákon o účtovníctve

Zákon o sociálnom poistení

Zákon o zdravotnom poistení od 1 septembra 2005 do 1 januára 2006

Zákon o zdravotnom poistení od 1januára 2006

Zákon ocestovných náhradách

Postupy účtovania v PÚ od 1 januára 2006

Zákonník práce

FAQ: Finančné (ekonomické) a účtovné poradenstvo

Ako sa vypočíta nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka?

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa vypočíta ako 19,2 násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje u zamestnávateľa priebežne mesačne ako 1/12 za podmienky, že podpíše tlačivo Vyhlásenie k zdaneniu príjmov. Zamestnanec si môže túto nezdaniteľnú časť základu dane uplatňovať za rovnaké obdobie kalendárneho roka len u jedného zamestnávateľa. Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie (napr. daňovník s príjmami z podnikania) si nezdaniteľnú časť uplatní až na konci roka pri podávaní daňového priznania. Nezdaniteľná časť základu dane platná pre rok 2006 je 90 816,- Sk na rok.

Kto má nárok na nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ?

Nárok na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť má každý daňovník, ktorému plynú zdaniteľné príjmy podľa § 5 až § 8 zákona o dani z príjmov  v plnej výške bez ohľadu na to, z akej činnosti dosiahol príjem a bez ohľadu na to, koľko mesiacov v príslušnom zdaňovacom období  odpracoval. Tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na študentov a to v plnej výške. Základ dane daňovníka sa neznižuje o uvedenú   sumu, ak je daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia (1.januára) poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku (ďalej len dôchodky) alebo ak mu tieto dôchodky boli priznané spätne k začiatku zdaňovacieho  obdobia (k 1.januáru) a sú vyššie ako 19,2 násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.  Ak  suma  týchto  dôchodkov  v úhrne nepresahuje  sumu zodpovedajúcu 19,2 násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia,   zníži sa základ   dane   len  o  sumu  vo  výške  rozdielu  medzi  touto sumou a sumou vyplateného dôchodku.

Ako a kedy sa môžu (alebo musia) do 2. piliera zapojiť študenti? V akých prípadoch ostane študentovi možnosť zapojiť sa do starobného dôchodkového sporenia aj po 30. júni 2006?

Osoby - študenti, ktorí ešte nikdy neboli dôchodkovo poistení (to znamená sú narodení od 1. januára 1988) sú osobami povinne zúčastnenými na starobnom dôchodkovom sporení a táto povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení im vznikne odo dňa ich vzniku na povinnom dôchodkovom poistení – po skončení ich sústavnej prípravy na budúce povolanie a stanú sa napr. zamestnancom alebo  povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, prípadne fyzickou osobou, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, alebo dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou.
Ak do 30 dní odo dňa, v ktorom nastala skutočnosť podmieňujúca vznik ich účasti na starobnom dôchodkovom sporení (napr. odo dňa vzniku pracovného pomeru) táto osoba (sporiteľ) neuzatvorí zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, Sociálna poisťovňa jej určí tú dôchodkovú správcovský spoločnosť, ktorá má najnižšiu výšku odplaty za správu konzervatívneho dôchodkového fondu.
Osoby - študenti, ktorí pred 1. januárom 2005 boli dôchodkovo poistení (napr. boli dôchodkovo poistení v období štúdia na strednej škole ako žiaci alebo štúdia na vysokej škole ako študenti do 31. 12. 2003) a v období od 1. januára 2005 do 30. 6. 2006 neboli dôchodkovo poistení, nemusia do 2. piliera vstúpiť v termíne do 30. 6. 2006 (t. j. v tomto termíne nemusia uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení). Pri tom nie je podstatné, či táto osoba sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom v uvedenom období nepretržite, ale študovala len po časť obdobia od 1. 1. 2005 do 30. 6. 2006. Podstatné je, že v tomto období nebola dôchodkovo poistená. Potom v čase po 30. 6. 2006 môžu do 2. piliera vstúpiť, ak sa tak dobrovoľne rozhodnú, teda uzatvoria zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, do 30 dní od ich vzniku prvého dôchodkového poistenia po 30. 6. 2006.
Uvedené platí rovnako pre osoby, ktoré boli v období od 1. 1. 2005 do 30. 6. 2006 zaradené do evidencie uchádzačov o zamestnanie (teda nevyžaduje, sa aby boli zaradené do evidencie uchádzačov o zamestnanie v tomto období nepretržite, ale vyžaduje sa, aby v tomto období neboli dôchodkovo poistené).

Študentka a nárok na materské. Ak by sa študentka vysokej školy rozhodla v súčasnosti neprihlásiť sa na nemocenské poistenie ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, vznikol by jej nárok na materské z ochrannej lehoty?

Ochranná lehota je 42 dní po zániku nemocenského poistenia. Ochranná lehota poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je šesť mesiacov.
Vzhľadom na skutočnosť, že účasť na nemocenskom poistení študentom vysokých škôl a žiakom stredných škôl zanikla zo zákona 31. decembra 2003, ochranná lehota im 11. februára 2004 uplynula; v prípade študentiek vysokých škôl, ktoré boli k 31. decembru 2003 tehotné, ochranná lehota uplynula 30. júna 2004.

Študent a výška vyplácaných nemocenských dávok. V akej výške sa študentovi po splnení podmienok nároku na nemocenské, resp. materské, poskytne uvedená nemocenská dávka? (Ako je to v prípade, ak platil poistné na nemocenské poistenie z najnižšieho vymeriavacieho základu a ako v prípade ak platil poistné z maximálneho vymeriavacieho základu?)

Výška nemocenského dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je v období od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých dobrovoľne nemocensky poistenou osobou v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť alebo v ktorom vznikol nárok na materské, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak. Zákon o sociálnom poistení v § 54 ods. 2 ustanovuje určenie rozhodujúceho obdobia, ak nemocenské poistenie netrvalo celý predchádzajúci kalendárny rok. Napríklad, ak dobrovoľne poistenej osobe vznikne nemocenské poistenie v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť alebo v ktorom vznikol nárok na materské, rozhodujúcim obdobím v tomto prípade je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť alebo v ktorom vznikol nárok na materské.

Vykonávam činnosť osobného asistenta postihnutému občanovi. Zdaňuje sa tento môj príjem, ak áno, aké výdavky si môžem uplatniť ?

V súlade s ustanovením § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov sa medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti zaraďujú príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných  predpisov (napr. § 58 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov).        
Medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov sa zaraďujú aj príjmy za činnosť osobného asistenta, ktoré vypláca občan s ťažkým zdravotným postihnutím za výkon osobnej asistencie. 
Ak podľa § 58 ods. 1 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov je občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu a v súlade s ods. 16 citovaného ustanovenia zákona uzatvoril zmluvu o výkone osobnej asistencie, na základe ktorej vypláca osobnému asistentovi odmenu, takto dosiahnutý príjem u daňovníka vykonávajúceho činnosť osobnej asistencie podlieha zdaneniu a zaraďuje sa medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Ak daňovník neuplatní daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, môže uplatniť výdavky vo výške 40 % (od r. 2006), a to aj
u vyššie uvedeného druhu príjmu podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov (z príjmu za výkon osobnej asistencie).        

Som sprostredkovateľom starobného dôchodkového sporenia. Aké povinnosti mám voči daňovému úradu ?

Sprostredkovanie starobného dôchodkového sporenia môže vykonávať len sprostredkovateľ na základe udeleného povolenia Úradom pre finančný trh. Ak sprostredkovateľ SDS nedosahuje príjem - sprostredkovateľskú odmenu - za túto činnosť z pracovnoprávneho vzťahu,  potom príjem z tejto činnosti sa zaraďuje do § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov ako príjmy z činnosti sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou  (napr. zákon č. 95/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Z pohľadu dane z pridanej hodnoty, ak fyzická osoba vykonáva služby sprostredkovania sporenia, sú tieto služby v zmysle § 39 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov  oslobodené od dane.
Fyzická osoba, ktorá získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, alebo začne vykonávať inú zárobkovú činnosť, alebo začne poberať príjmy podliehajúce dani na území SR je povinná v zmysle § 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov splniť si svoju registračnú povinnosť voči daňovému úradu. Fyzická osoba je povinná registrovať sa u miestne príslušného daňového úradu do 30 dní odo dňa, keď je oprávnená začať vykonávať podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani.   Daňovník, ktorý je už na daňovom úrade registrovaný, je povinný v súlade s § 31 ods. 7 tohto zákona oznámiť daňovému úradu zmenu (rozšírenie predmetu podnikateľskej činnosti )  do 15 dní odo dňa, kedy zmena vznikla.

Po otcovi som zdedila nehnuteľnosť, ktorú som v tom istom roku aj predala. Je príjem z predaja tejto  nehnuteľnosti oslobodený od dane ?

V súlade s § 9 ods.1 písm. c) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti, uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.
Z uvedeného vyplýva, že ak ide o nehnuteľnosť nadobudnutú dedením v priamom rade, príjem z jej predaja je oslobodený po piatich rokoch od dátumu nadobudnutia nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva poručiteľa.
V prípade, ak daňovník predá nehnuteľnosť nadobudnutú dedením v priamom rade, do lehoty vlastníctva sa započítava aj lehota, počas ktorej mal nehnuteľnosť vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve poručiteľ.

Rodičia darovali dcére byt. Dcéra, ktorá bývala spolu s rodičmi v tomto byte viac ako 2 roky sa rozhodla, že byt predá. Je príjem z predaj bytu oslobodený od dane?

V súlade s § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodený príjem z predaja bytu, ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom.
Z uvedeného vyplýva, že ak daňovník predá byt nadobudnutý darovaním a sú splnené podmienky na oslobodenie (2 roky trvalý pobyt alebo 5 rokov vlastníctvo), potom aj pri predaji darovaného bytu je  príjem z predaja bytu oslobodený od dane z príjmov .

Som začínajúci podnikateľ a od úradu práce som dostal príspevok na podnikanie. Je tento môj príjem oslobodený od dane ?

V súlade s ustanovením § 9 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov sú od dane z príjmov oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce (zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.191/2004 Z. z.) okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov.
Z uvedeného vyplýva, že napr. príspevok poskytnutý podnikateľovi podľa zákona č. 5/2004 Z.z. na úhradu vyplatenej mzdy jeho zamestnancovi, nie je od dane oslobodený, podlieha teda zdaneniu.  Z ustanovenia § 19 ods.  písm. m) zákona o dani z príjmov vyplýva, že ak príspevok je zahrnovaný do základu dane, potom aj výdavky z neho hradené sú súčasťou daňových výdavkov.
U daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva sa podľa § 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov do základu dane nezahrnie dotácia, podpora a príspevok v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov.
Prijatá dotácia, podpora, príspevok sa v nadväznosti na § 17 ods. 3 písm. h) bod 2 zákona o dani z príjmov zahrnie do základu dane v období jeho čerpania, teda  v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnul aj výdavok hradený z tejto dotácie.    

Ako živnostník si môžem dať do daňových výdavkov náklady na stravovanie. Ak hodnota stravnej poukážky  je 48 Sk, môžem si dať celú čiastku do daňových výdavkov alebo len 55% zo sumy 48 Sk ?

S účinnosťou od 1.1.2006 si môže daňovník, ktorý je fyzickou osobou a dosahuje príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti uplatniť podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov výdavky (náklady) na stravovanie, a to za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovenej pre zamestnancov podľa osobitného predpisu  (v súlade so Zákonníkom práce a zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách  v znení neskorších predpisov).  Títo daňovníci majú teda nárok na príspevok na stravovanie za rovnakých podmienok ako zamestnanci t.j. vo výške 55% stravného pri pracovnej ceste trvajúcej 5 - 12 hodín, čo v súčasnosti (február 2006) predstavuje  48,95 Sk. V uvedenom prípade si daňovník môže do daňových výdavkov zahrnúť celú sumu stravného lístka t.j. 48 Sk.

Som zamestnaný a zároveň mám príjmy aj z inej samostatnej zárobkovej činnosti (robím sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia). Môžem si aj ja uplatniť výdavky na stravovanie v rámci sprostredkovateľskej činnosti ?

Výdavky na stravovanie si nemôže uplatniť daňovník, ktorý síce vykonáva podnikanie či inú samostatnú zárobkovú činnosť, ale je aj súbežne zamestnaný a súčasne mu vzniká nárok na príspevok na stravovanie (podľa Zákonníka práce a zákona o cestovných náhradách) v súvislosti so závislou činnosťou, alebo si tento daňovník  uplatňuje výdavky na stravovanie pri tzv. pracovných cestách podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Kedy sa zahŕňajú do daňových výdavkov len spotrebované pohonné látky a kedy aj náhrady za použitie motorového vozidla ?

V súlade s ustanovením § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov sa za daňové výdavky považujú výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze, alebo ak sa táto spotreba v technickom preukaze neuvádza, alebo ak sa vozidlo alebo zariadenie používa na prevádzku, pri ktorej nie je spotreba pohonných látok uvedená v technickom preukaze, podľa spotreby preukázanej iným preukázateľným dokladom.
Citované zákonné ustanovenie sa vzťahuje na daňovníka, ak má vozidlo zaradené do obchodného majetku, alebo na výkon činnosti využíva prenajatý, požičaný osobný automobil.
Ak by vozidlo bolo používané aj na súkromné účely, uvedené výdavky nie je možné považovať za daňovo uznané v plnej výške.
Ak daňovník dosahujúci príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti  využije na cestovanie vlastné osobné motorové vozidlo (nie  prenajaté, vypožičané alebo nákladné)  nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní do daňových výdavkov výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden km jazdy (tzv. kilometrovné) podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (§ 19 ods. 2 písm. e/ zákona o dani z príjmov). 
V prípade, ak zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu, pri ktorej zamestnanec použije vlastné motorové vozidlo, pri uplatnení daňových výdavkov sa postupuje podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ si teda zahrnie výdavky (náklady) na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa zákona č.283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov do daňových výdavkov. Zamestnancovi vyplatí náhrady za spotrebované pohonné látky a základnú náhradu za každý jeden km jazdy (tzv. kilometrovné)

Kto si môže uplatniť percentuálne výdavky, v akej výške a akú evidenciu treba viesť počas uplatňovania percentuálnych výdavkov ?

Výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu (tzv. paušálne alebo percentuálne výdavky) si môže uplatniť daňovník, ktorý nie je platiteľom DPH, alebo daňovník, ktorý je platiteľom DPH len časť kalendárneho roka. Paušálne výdavky percentom z príjmov si teda nemôže uplatniť daňovník, ktorý je celý kalendárny rok platiteľom DPH. Daňovník, ktorý má príjmy iba z vykonávania remeselných živností podľa prílohy č. 1 živnostenského zákona si môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov.
Za zdaňovacie  obdobie roka 2005 bola výška paušálnych výdavkov 25 % resp. 60 %. S účinnosťou od 1. januára 2006 sa výška výdavkov stanovená percentom z príjmov zmenila, zvýšila z 25  % na  40 %, výška 60 % u remeselných  živností zostala nezmenená. To znamená, že v roku 2006 si môže daňovník, ktorý nie je platiteľom DPH alebo daňovník, ktorý je platiteľom DPH len časť kalendárneho roka, uplatňovať výdavky percentom z príjmov vo výške 40 % resp. 60 %.
Daňovník je počas uplatňovania výdavkov percentom z príjmov povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.

Som študent a počas roku 2005 som pracoval na Dohodu o brigádnickej práci študenta. Musím podať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia? Ak áno aké tlačivo použijem?

Zúčtovanie ZP podávajú študenti pracujúci na Dohodu, ktorí v mesiacoch 09. – 12. 2005 dosiahli prijem v úhrne vyšší ako 13 000,-, čo je suma štvornásobku polovice minimálnej mzdy v roku 2005 a to ? zo 6500,- Sk = 3250,- , teda 3250,- x 4 mesiace = 13 000,- Sk. Príjmy z dohôd pred septembrom 2005 nie sú pre ročné zúčtovanie poistného dôležité. Tlačivo, ktoré je potrebné vyplniť je tlačivo s označením C, teda tlačivo pre platcu podľa §11 ods.2 Zákona o ZP.

V minulom roku som pracoval popri štúdiu u viacerých zamestnávateľov na Dohodu o brigádnickej práci študenta. Musím podať daňové priznanie pre daň z príjmu? Aké tlačivo použiť? Aké doklady sú k tomu potrebné?

Pre daňové účely je práca na Dohodu považovaná za závislú činnosť, preto je potrebné podať daňové priznanie typu A. Do priznania je potrebné uviesť príjmy od všetkých zamestnávateľov v priebehu daného roka. Každý zamestnávateľ je zo zákona povinný vystaviť Potvrdenie o vyplatených príjmoch a zrazených preddavkoch na daň za obdobie uvedené v Dohodách o brigádnickej práci študenta v danom roku. Na základe týchto potvrdení sa úhrn príjmov a preddavkov uvedie do DP. Študent pracujúci na dohodu má právo na nezdaniteľnú časť základu dane platnú pre daný rok a túto si uvedie do daňového priznania. Prípadné preplatky na dani zaplatené v preddavkoch daňový úrad vráti v stanovenej lehote. Daňové priznanie je potrebné podať do 31.marca nasledujúceho roka.

Užitočné linky: Finančné (ekonomické) a účtovné poradenstvo

Úver pre vysokoškolákov – Spôsob, ako výhodne financovať náklady počas štúdia

www.vysokoskolaci.sk http://www.vysokoskolaci.sk/view.php?cisloclanku=2007070008

Úvery pre vysokoškolákov

Slovenská sporiteľňa http://www.slsp.sk/index.cfm?module=ActiveWeb&page=WebPage&s=studenti_uv

Úvery pre vysokoškolákov

Ľudová banka http://www.uninova.sk/uninova/ef_bvsp/pdf/Spotrebny_uver.pdf

Flexipôžička – pre študentov

Všeobecná úverová banka http://www.vub.sk/show.asp?category=2173

UniÚver Work & Travel

UniCredit Bank http://www.unicreditbank.sk/index.php?www=Uniuver_Work_&_Travel_&navigation_id=848

Študentský úver

OTP Banka http://www.otpbank.sk/sk/uvery/spotrebny-uver/studentsky/

Aké výhody banky ponúkajú?

Časopis SME Bratislava http://bratislava.sme.sk/c/3003298/Ake-vyhody-banky-ponukaju.html

Prečo mať študentský účet?

Článok o Peniazoch http://openiazoch.zoznam.sk/produkty/sk/ukladani.asp

Čo banky ponúkajú študentom

Článok o Peniazoch http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=13293

Pre študentov aj úvery na štúdium, brigády či jazykové pobyty

Článok Sme http://www.sme.sk/c/2469463/Pre-studentov-aj-uvery-na-studium-brigady-ci-jazykove-pobyty.html

Ako si zostaviť osobný finančný plán

Článok Sme http://www.sme.sk/c/3309733/Ako-si-zostavit-osobny-financny-plan.html

Nových klientov hľadajú banky medzi mládežou

Článok Trendu http://financie.etrend.sk/22838/moje-ucty/novych-klientov-hladaju-banky-medzi-mladezou

Mládež je v bankách vítaná

Článok Trendu http://financie.etrend.sk/77150/moje-ucty/mladez-je-v-bankach-vitana

Študent vysokej školy

Článok Medical&Financial Consulting, s.r.o. http://www.mfc.sk/?student-vysokej-skoly

Daňový úrad SR

http://www.drsr.sk/

Ministerstvo financií SR

http://www.mfsr.sk/

Poisťovne

http://www.poistovne.sk/

www.socpoist.sk

http://www.socpoist.sk/

www.szp.sk

http://www.szp.sk/

www.vszp.sk

http://www.vszp.sk/

www.vzpd.sk

http://www.vzpd.sk/

www.apollo.sk

http://www.apollo.sk/

www.vzp.sk

http://www.vzp.sk/

Zákony

http://www.zakony.sk/

www.danovezakony.sk

http://www.danovezakony.sk/

Portál občan

http://www.obcan.sk/

www.porada.sk

http://www.porada.sk/

Psychologické poradenstvo

Chcete sa o sebe dozvedieť viac?? PIKAS poskytuje registrovaným užívateľom možnosť absolvovať psychologické testy a tiež developement center (ďalej PT a DC). Bližšie informácie o DC mô... viac...

Poradenstvo v oblasti SZČO

Chcete začať podnikať ? Neviete ako na to ? Neviete si vybrať predmet podnikania ? Registrovaným užívateľom ponúkame bezplatné poradenstvo v oblasti podnikania. Jediné ... viac...